Ďalšie zotrvanie von der Leyenovej vo funkcii sa dá len ťažko obhájiť

Má zahŕňať uvoľnenie rozpočtových pravidiel, prerozdelenie peňazí z existujúcich kohéznych fondov alebo spoločné financovanie. To znamená vznik novej spoločnej pôžičky vo výške 150 miliárd eur, pravdepodobne vo forme emisie spoločných dlhopisov. Tak ako to bolo počas covidu v roku 2021, keď sa Únia prostredníctvom balíka Next Generation EU prvýkrát spoločne zadlžila a všetky krajiny sa stali dlžníkmi.

Takisto sa majú uvoľniť investičné obmedzenia Európskej investičnej banky. To, dúfajme, znamená ľahší prístup k úverom pre európskych výrobcov zbraní. Trvalo to teda „len“ niekoľko rokov a dospeli sme k tomu, že zbrojárske podniky už nie sú nefinancovateľným špinavým biznisom.

Uvoľnenie pravidiel zadlžovania by zase znamenalo, že výdavky na obranu by sa nezapočítavali do oficiálnych údajov o deficite. Tieto dlhy by však v skutočnosti rástli. To znamená, že niekde inde by sa výdavky museli znížiť. A to výdavky na dekarbonizáciu, pretože všetko dohromady mať nemôžete.

Zadlžovanie sa v záujme dobre a šikovne nasmerovaných investícií je určite vhodné (a nikto nespochybňuje, že výdavky na obranu sa musia zvyšovať). Ale EÚ sa chystá opäť zadlžiť, aby si mohla zaplatiť veľmi potrebné výdavky na obranu a realizáciu celkovej deindustrializácie Európy, rozumejme tejto dekarbonizácii.

Bez úplného prehodnotenia Green Dealu sa nedá nikam pohnúť. Namiesto toho, aby išlo o ďalšiu položku v pláne Ursuly von der Leyenovej na prezbrojenie, Komisia minulý týždeň prišla s pokračovaním trendu v podobe Clean Industrial Deal (Dohody o čistom priemysle). A podpredseda Komisie pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné to sprevádza slovami, že cieľom je „urobiť z Európy svetového lídra v oblasti čistého priemyslu“ a že „dekarbonizácia sa stáva našou stratégiou rastu“.

Vedenie EÚ sa snaží zachrániť priemysel tým, že nerastie. A chce riešiť znižovanie cien energie (pretože aj Brusel si uvedomuje, že ceny plynu a elektriny až päťkrát vyššie ako v USA sú veľkým problémom) pseudointervenciami, ako je zníženie zdanenia elektriny alebo DPH v členských štátoch.

So skutočnosťou, že cena elektrickej energie je silne ovplyvnená nestálou cenou plynu, sa nič neurobí. A čo je najdôležitejšie, vôbec nič sa nezmení na systéme emisných kvót, ktorý brzdí akýkoľvek rozvoj v energetike a v priemysle. Sú totiž umelo zdanené a drahé a vývoj ich cien je nepredvídateľný. Bez tohto kroku nemá zmysel hovoriť o zmene k lepšiemu.

Kde môžeme vidieť aspoň záblesk jasnejšieho myslenia, je návrh Komisie odložiť drastické pokuty pre výrobcov automobilov za nesplnenie emisných cieľov, ktoré mali platiť už tento rok. Aspoň v tomto prípade von der Leyenová ustúpila a podvolila sa tlaku niektorých poslancov Európskeho parlamentu (ide aj o iniciatívu Českej republiky a Talianska).

Nič to však nemení na skutočnosti, že je hlavnou zástankyňou stále platnej zelenej politiky, ktorá trvalo poškodila a naďalej poškodzuje priemysel, a ďalšie zotrvanie Ursuly von der Leyenovej vo funkcii je ťažko obhájiteľné.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.